1. Toto nariadenie sa uplatňuje na sprostredkovateľské služby ponúkané príjemcom služieb, ktorí majú miesto usadenia v Únii alebo sa v nej nachádzajú, a to bez ohľadu na to, kde majú poskytovatelia uvedených sprostredkovateľských služieb miesto usadenia.
2. Toto nariadenie sa nevzťahuje na žiadnu službu, ktorá nie je sprostredkovateľskou službou, ani na žiadne požiadavky uložené v súvislosti s takouto službou, a to bez ohľadu na to, či sa táto služba poskytuje prostredníctvom sprostredkovateľskej služby.
3. Týmto nariadením nie je dotknuté uplatňovanie smernice 2000/31/ES.
4. Týmto nariadením nie sú dotknuté pravidlá stanovené v iných právnych aktoch Únie, ktoré upravujú iné aspekty poskytovania sprostredkovateľských služieb na vnútornom trhu alebo ktoré upresňujú a dopĺňajú toto nariadenie, a to najmä:
- a) smernica 2010/13/EÚ;
- b) právo Únie v oblasti autorského práva a s ním súvisiacich práv;
- c) nariadenie (EÚ) 2021/784;
- d) nariadenie (EÚ) 2019/1148;
- e) nariadenie (EÚ) 2019/1150;
- f) právo Únie v oblasti ochrany spotrebiteľa a bezpečnosti výrobkov vrátane nariadení (EÚ) 2017/2394 a (EÚ) 2019/1020 a smerníc 2001/95/ES a 2013/11/EÚ;
- g) právo Únie o ochrane osobných údajov, najmä nariadenie (EÚ) 2016/679 a smernica 2002/58/ES;
- h) právo Únie v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach, najmä nariadenie (EÚ) č. 1215/2012, alebo akékoľvek právo Únie stanovujúce pravidlá rozhodného práva pre zmluvné a mimozmluvné záväzky;
- i) právo Únie v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach, najmä nariadenie o európskom príkaze na predloženie a uchovanie elektronických dôkazov v trestných veciach;
- j) smernica ktorou sa stanovujú harmonizované pravidlá určovania právnych zástupcov na účely zhromažďovania dôkazov v trestnom konaní.